HISTÓRIA

     História tohto podtatranského mesta je bohatá a zaujímavá, predstavuje symbiózu kultúr viacerých národností - slovenskej, nemeckej a maďarskej, ktoré žili vedľa seba prakticky od vzniku mesta.
     Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov. Mestské práva dostal v roku 1269. Ako slobodné kráľovské mesto získal ďalšie privilégiá, z ktorých najdôležitejšie bolo právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438), právo používať erb (1463) atď.
Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy urýchlila jeho hospodársky vývoj. V 15.-19.stor. pracovalo v Kežmarku 38 cechov - týmto počtom sa zaradil medzi prvé štyri mestá na území Slovenska.
Sľubný rozvoj mesta narušili boje - cez kežmarský chotár prešlo celkove trinásť vojen. Dve vojny z toho boli kuriózne - jedna trvala vyše sto rokov a Kežmarok v nej bojoval s blízkou Levočou o právo skladu. Druhá vojna trvala od roku 1463 do roku 1702 - obyvatelia Kežmarku v nej bojovali o vlastnú slobodu proti majiteľom kežmarského hradu - proti rodine Zápoľských, Laských, Reuberovcov a proti štyrom generáciám rodiny Thököly.
Vyše sedem storočí existencie mesta poznačilo aj jeho architektúru, ktorá obsahuje každý stavebný sloh, počnúc románskym. V meste sú dve nehnuteľné národné pamiatky - drevený evanjelický kostol a lýceum. Samotný Kežmarok je jednou z osemnástich mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku.