Drevený artikulárny kostol, Nový evanjelický kostol
Pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorým bolo stavanie kostolov povolené až v roku 1681 na základe 26. artikulu Šopronského snemu. Protestantské kostoly museli stáť na vopred presne určenom mieste mimo mestských hradieb. Náklady spojené s výstavbou niesla evanjelická cirkev, preto kvôli zníženu nákladov bolo ako stavebný materiál použité výlučne drevo, ešte aj klince boli drevené. Prvá stavba stála už v roku 1687, v r. 1717 bol kostol prestavaný. Kostol je postavený na štyroch točitých stĺpoch a obvodových múroch. Na prízemie a šesť chórov sa zmestí približne 1500 osôb. V roku 1985 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Nový evanjelický kostol
Jeho história siaha na koniec 19. storočia (1894), keď sa v starom evanjelickom drevenom kostolíku objavili statické problémy. Kežmarskí evanjelici sa preto rozhodli pre stavbu nového, reprezentatívnejšieho chrámu. Plány daroval viedenský architekt Theofil Hansen s podmienkou, že sa od nich pri stavbe nesmú odkloniť. V interiéri vládne prísna symetria (veľmi netypicky pôsobia dve kazateľnice). V kostole sa nachádza hrobka Imricha Thökölyho, vodcu proticisárskeho povstania, postavená v roku 1909.
Návštevné hodiny:
Počas hlavnej turistickej sezóny otvorené Po - Ne 9 - 12 14- 17 hod
Mimo sezóny otvorené Ut, Pi 9 - 12 14- 17 hod

Späť na začiatok

Kostol sv. Kríža, Paulínsky kostol

Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade, o čom svedčí aj stáročia používaný názov Windischgrund /slovanské územie/. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol.13.stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r.1444-1498. Prestavbe pomáhalo mesto i hradný pán Zápoľský - obaja "mecéni" zvečnili svoje erby v malom vchode do kostola. O prestavbách hovorí aj trojaká klenba - sieťová, hviezdicová a krížová, ba i sanktuárium, ktoré je položené vyššie ako loď. Prevažne gotický je aj interiér kostola - bočné oltáre, krstiteľnica, stallum. Z r.1518 pochádza renesančná lavica pod veľkým chórom, kde sedela mestská rada s richtárom. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, o ktorom sa predpokladá, že bol vyrezaný v dielni majstra Víta Stwosza. Pri kostole stojí renesančná zvonica z r. 1591.

Paulínsky kostol

Paulínsky kostol bol postavený na mieste troch meštianskych domov, ktoré vtedy protestantské mesto Kežmarok darovalo katolíckej cirkvi za to, že jej predstavitelia mestu pomohli pri sporoch s rodinou Thökölyovcov - vtedajších vlastníkov Kežmarského hradu. Kostol bol postavený v roku 1654. V roku 1741 vyhorel a o 6 rokov neskôr sa začala jeho neskorobaroková prestavba platená Paulínskym rádom. Interiér kostola je taktiež barokový.


Návštevné hodiny:
Kostol Sv.Kríža je otvorený len počas hlavnej turistickej sezóny cca. Po - Pi 9 - 12 13- 17 hod
Do Paulínskeho kostola sa dá nazrieť len cez vstupný portál

Späť na začiatok

Radnica

Budova dnešnej radnice bola postavená v gotickom slohu r. 1461. V rokoch 1541 - 1555 bola prestavaná v renesančnom slohu, v r. 1641 bola k nej pristavaná veža. Po požiari v roku 1779 sa konala ďalšia, tentoraz klasicistická prestavba. Dnešný tvar nadobudla po poslednom požiari r. 1922 - nadstavalo sa druhé poschodie. Na južnej strane sa nachádza časť neskorogotického trojokna a pôvodne renesančný portál s erbom mesta. Na východnej strane vidieť časti gotických a renesančných okien. Budova v súčasnosti slúži ako sídlo Mestského úradu v Kežmarku.

Návštevné hodiny: Radnica je voľne prístupná na Hlavnom námestí počas úradných hodín mestského úradu - nie je v nej zriadené žiadne múzeum.

Späť na začiatok

Reduta

Na mieste dnešnej reduty kedysi stála strážna veža, ktorá bola neskôr prestavaná na renesančný dom. V r. 1705 - 1707 bola v budove kníhtlačiareň Mateja Glasera - Vitriariho, v ktorej vychádzali knihy v slovenčine, nemčine, maďarčine a latinčine. V r. 1818 bol dom prestavaný do dnešnej podoby a od tej doby slúžil ako centrum kultúrneho života v Kežmarku. Na priečelí je namaľovaný kežmarský erb a latinský nápis, ktorý hlása, že tento dom slúžil pre stráže, hostí a zábavy. Dnes je v budove umiestnená mestská knižnica a kino.
Návštevné hodiny:
Tak isto ako v prípade radnice.

Späť na začiatok

Starý trh

Starý trh sa považuje za jednu z najstarších kežmarských ulíc - základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky tzv. vežových domov. Na hornom i dolnom konci ulice sú typické spišské remeselné domy - za domkami v blízkosti hradu je torzo mestského opevnenia smerom k hradu ukončené zachovanou časťou mestskej vstupnej Nižnej brány. Zo stavieb upútajú len domy č. 33 a 47 - na oba sa zhodne poukazuje ako na budovy prvej kežmarskej radnice a neskôr na špitál.

Späť na začiatok


Michalský vrch, železničná stanica

Michalský vrch patrí medzi cenné archeologické lokality. V roku 1987 na ňom odkryli základy kostola sv. Michala z 12.storočia, ktorý patril jednej z najstarších slovanských osád na území budúceho mesta Kežmarok. Bola to osada strážcov hraníc, ktorá mala svoj farský kostol sv. Michala Archanjela. Kostol bol postavený pravdepodobne v 12.stor., v 13.stor. pristavali k nemu vežu. Pri kostole sa odkrylo veľké pohrebisko. Po vpáde husitov bol r.1434 zbúraný. Základy, ktoré sa zachovali pod zemou, boli z väčšej časti zničené pri stavbe železničnej trate r.1889 a železničnej stanice v r.1914 - 1916.

Späť na začiatok